Kategórie
História

Židovská komunita v Malackách

22. 9. 2020 – prednáška Mgr. Emy Kráľovičovej v pálffyovskom kaštieli

CYKLUS prednášok s názvom Stretnutie s históriou, ktorý zastrešuje Múzeum Michala Tillnera, má u nás už dlhoročnú tradíciu. Tento rok ste mali možnosť vypočuť si príspevky Adama Bielesza, Martina Macejku, Pavla Vrableca či Márie Zacharovej. V septembri tohto roku sa v kaštieli uskutočnila posledná tohtoročná prednáška so zameraním na židovskú malackú komunitu. Ema Kráľovičová sa tejto téme venovala vo svojej diplomovej práci na Katedre religionistiky Univerzity Komenského v Bratislave. V nasledujúcich riadkoch nám priblíži obsah svojej prednášky.

prednáška Židovská komunita v Malackách (foto VK)
fotografia židovskej synagógy v Malackách, pečiatky Židovskej náboženskej obce

Máloktorý Malačan by si pri zmienke o židovskej prítomnosti v Malackách predstavil niečo iné ako budovu synagógy, či zdevastovaný židovský cintorín. Tieto pamiatky, ktoré sú jedinou vizuálnou spomienkou na Židov v meste, sa stali akýmsi symbolom pomerne dávnej histórie, ktorú si dnes pamätá len skutočne málo ľudí. Práve to som sa snažila zmeniť svojou prednáškou, ktorá sa uskutočnila 22. 09. 2020 v priestoroch pálffyovského kaštieľa. Prednáška sa venovala komunite malackých Židov v meste Malacky pred obdobím druhej svetovej vojny, so zameraním na ich náboženský život.

Ak ste sa teda niekedy zamýšľali nad tým, kedy prví Židia do Malaciek prišli, kedy bola budova synagógy prvýkrát postavená alebo koľko Židov vlastne v našom meste bývalo, určite čítajte ďalej.

Vznik komunity

Už v 17. storočí do Malaciek prišlo niekoľko desiatok Židov so svojimi rodinami, ktorí sa živili prevažne obchodnými činnosťami. Ich pôvod by sme mohli hľadať v okolí Viedne a Moravy, odkiaľ ich vyhnali rôzne protižidovské nariadenia. Ich osídľovaniu veľmi dopomohli ochranné privilégia, ktoré im povoľovali bývať na Pálffyovských panstvách. Avšak najväčší rast ich komunity možno zasadiť do 19. storočia, kedy v Malackách žilo 31 židovských rodín, približne 400 obyvateľov. Najväčší zlom komunitu však ešte len čakal.

Vznik novej Československej republiky v roku 1918 im priniesol rovnocenné občianske postavenie a taktiež možnosť voľby vlastnej židovskej národnosti. Priaznivé podmienky znamenali rozmach náboženského života ako nikdy predtým a výnimkou nebolo ani mesto Malacky.

Náboženský život

Komunita si založila svoju vlastnú Autonómnu ortodoxnú obec, ktorá disponovala viacerými židovskými stavbami. Jednou z nich bol rituálny kúpeľ, ktorý využívali najmä ženy pred svadbou či menštruácii. Cintorín, ktorý ešte do dnes možno nájsť na Továrenskej ulici v zastavanej priemyselnej zóne mesta (aj keď v dezolátnom stave), vznikol už v roku 1831. Až o 50 rokov neskôr bola postavená azda najznámejšia židovská stavba v meste – synagóga. Tá bola verejnosti po prvýkrát predstavená v roku 1886, avšak po požiari, ktorý zasiahol jej drevenú strechu, musela byť len po pár rokoch jej funkčnosti opätovne opravovaná. Synagóga patrí aj dnes medzi najzaujímavejšie stavby Malaciek, a to práve pre jej zaujímavú architektúru a akýsi pocit tajomna, ktorý ju obklopuje. Členovia komunity si taktiež sami vedeli zaobstarať kóšer, čiže rituálne čisté potraviny.

Tragický prípad malackého rabína

So židovskou komunitou sa spája nejedna tragická udalosť, avšak len naozaj málo dnešných obyvateľov mesta vie, že túto náboženskú obec trpko poznačila smrť ich rabína v roku 1921. V tomto roku spáchal samovraždu ortodoxný rabín Edmund Weiss, ktorý zabezpečoval náboženský život komunity. Táto udalosť bola vnímaná veľmi citlivo práve kvôli spôsobu akým rabín zomrel. V judaizme je totiž samovražda vnímaná veľmi negatívne, pretože je v priamom protiklade s jedným z najdôležitejších biblických príkazov „ploďte sa a množte sa a naplňte zem!“. Dôvodom jeho nešťastného rozhodnutia mal byť nedostatok finančných prostriedkov a neschopnosť riadne zabezpečiť svojich 8 detí. Samotná náboženská obec sa voči týmto tvrdeniam tvrdo ohradila a o tejto tragickej udalosti informovali rôzne periodiká.

Židia v Malackách už od vzniku ich komunity v meste tvorili druhú najväčšiu náboženskú komunitu, ktorej osudným sa stala druhá svetová vojna. Šoa, ako holokaust Židia nazývajú, sa stal natoľko bolestivou spomienkou preživších židovských obyvateľov, že väčšina si svoj život na našom území viacej predstaviť nevedela. Prevažná časť navrátených a zachránených Židov z Československa emigrovala. A tak komunita, ktorá raz predstavovala ideál hospodárskeho života, zanikla a spolu s ňou časom zmizli aj objekty súvisiace so židovskou komunitou.

Ostala už len synagóga, ktorá dnes stojí uprostred mestskej zástavby a slúži Základnej umeleckej škole. Budovu zachránila rekonštrukcia, ktorá prebehla v roku 2005 a dnes je zapísaná ako Národná kultúrna pamiatka.

Ak vás táto téma zaujala a radi by ste sa dozvedeli viac, Emin príspevok k téme nájdete aj v tohtoročnom pripravovanom zborníku Malacky a okolie 13.

prednáška Mgr. Emy Kráľovičovej Židovská komunita v Malackách (foto VK)
prednáška Mgr. Emy Kráľovičovej Židovská komunita v Malackách (foto VK)

Autor: Vanda Kráľovičová

Pracujem v Múzeu Michala Tillnera v Malackách. Zaujímam sa o dianie v našom meste. Medzi mojimi príspevkami môžete nájsť predovšetkým články o súčasnom výtvarnom alebo hudobnom dianí v Malackách či o jeho histórií.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *