AK by sa mal človek zamyslieť nad otázkou, ktoré miesto je srdcom Malaciek, bol by to bez pochýb zámocký park. Keď sa ním prejdete v akúkoľvek hodinu, vždy tam niekoho stretnete. Tak ako v minulosti, aj dnes slúži park predovšetkým ako miesto na odpočinok a relaxáciu. Konajú sa tu mnohé kultúrne a športové podujatia, je miestom, ktoré je využívané na natáčanie filmov, klipov, reklamných spotov. No čo je asi najdôležitejšie, je miestom blízkych stretnutí milencov, priateľov, rodín i neznámych ľudí, ktorí sa dajú len tak do reči, alebo aj miestom, kde chce byť človek len sám so svojimi myšlienkami. Každý, kto tam vkročí, tam ide za nejakým účelom, ale málokto sa zamyslí nad samotným parkom. Kde sa tu vzal, čo to tu vlastne rastie a kde sa to tu vlastne vzalo, čo tu žije, čo s ním bude ďalej?
V tomto príspevku sa pokúsim predstaviť vám náš park tak trochu inak, než ako ho zvyčajne vnímame.
Park bol vybudovaný pravdepodobne v polovici 17. storočia a spolu s kaštieľom aj on prechádzal rôznymi zmenami. Predpokladá sa, že pôvodný francúzsky park bol na prelome 18. a 19. storočia prevedený do podoby anglického.
Historické pramene z konca 19. storočia dokladujú, že patril k najkrajším parkom v Bratislavskej župe.
Aj dnes si môžeme všimnúť niektoré základné charakteristiky tohto krajinárskeho štýlu – introdukcia vzácnych drevín ako solitérov, skupiny krov alebo stromov jedného druhu, voľné plochy vizuálne prepájajúce prostredie parku s okolitou krajinou, dôraz na prirodzenosť prostredia.
Po roku 1934, kedy prevzali pod správu kaštieľ s priľahlým areálom do správy františkáni, sa zeleni v parku venovala len malá pozornosť, trávnaté plochy síce boli pravidelne vykášané, ale chýbalo dopĺňanie uhynutých a počasím zničených porastov. Po roku 1948 sa parku venovalo už len minimum starostlivosti. Na ploche bývalej úžitkovej záhrady a rozária bolo vybudované ihrisko telovýchovnej jednoty, v západnej časti parku dopravné ihrisko. V priestoroch bývalej jazdiarne bol vybudovaný futbalový štadión. Porasty boli čiastočne ponechané, nevenovala sa im však pozornosť a postupne zarástli. Výstavba novej nemocnice, východne od kaštieľa, neodvratne narušila pôvodnú kompozíciu parku. Pri výstavbe nadjazdu železnice a diaľničného privádzača bola pôvodná lipová aleja na mnohých miestach vyrúbaná. Navyše v roku 1969 z nej boli odstránené aj posledné pôvodné lipy (posledná stojí na Zámockej ulici a nie je práve vo veľmi dobrom stave). V roku 1970 došlo k jednorazovému prečisteniu areálu parku a boli dosadené platany namiesto pôvodných líp.
Z pôvodných budov sa v parku zachovali len dve – domček záhradníka nad tréningovým ihriskom a domček vrátnika pri Čiernej bráne (v juhovýchodnom kúte parku je možné ešte zazrieť zvyšky bývalej panskej strelnice). Z pôvodných troch vstupov je viac menej pôvodná hlavná čierna brána s grófskou korunkou, avšak pôvodný erb bol poškodený. Ďalšia pôvodná brána, tzv. červená, ktorá slúžila na zásobovanie, sa asi zanedlho rozpadne. Biela brána v severnej časti areálu bola poškodená pri odstraňovaní následkov po poslednej veľkej víchrici a bola obnovená do historizujúceho štýlu.
Ako si môžu návštevníci parku všimnúť, za posledné roky pribudlo v parku detské ihrisko z prírodných materiálov, obnovilo sa multifunkčné ihrisko a bolo vysadených pár nových stromov.
Park má svoje čaro počas každého ročného obdobia a za každého počasia.
Vďaka rozmanitosti a bohatosti rastlinstva patrí k jedinečným miestam nášho mesta. Pôvodne tu boli ihličnaté a listnaté stromy v pomere zhruba 1:1, ihličnanov však postupne výrazne ubudlo. Z parku zmizli porasty krov (zachovalo sa asi len 10% pôvodných plôch) a lúčne porasty sa zmenšili o polovicu. Mnohé zo stromov už natoľko zostarli, že začínajú byť nebezpečné pre návštevníkov parku. Platany obdivuhodných rozmerov sú poslednými dvoma zachovanými stromami z pôvodnej aleje. Pre mnohých Malačanov majú značnú citovú hodnotu. Radnica sa nechce unáhliť s prípadným výrubom a snaží sa historicky dôležité dreviny zachovať, i keď je už teraz jasné, že si budú vyžadovať nemalé zásahy a nemalé finančné prostriedky. Stromy, ktoré sa už zachrániť nedajú, respektíve ich časti, sú v parku ponechávané a slúžia ako príbytky pre hmyz. Popadané stromy a nevykosené časti parku sú dôležitým priestorom pre zachovanie biodiverzity, pretože poskytujú domov viacerým druhom živočíchov. Jedna malá rada – týmto nekoseným trávnatým plochám sa radšej vyhnite, nakoľko sa tam ukrýva veľa kliešťov a náš park v ich výskyte zaujíma popredné miesta v monitorovacích tabuľkách.
Zámocký park sa stal domovom mnohých zvierat, ktoré môžete vidieť pri prechádzke parkom. Sú to najmä vtáky, z ktorých obýva miestne stromy množstvo. Niektoré tu trávia celý rok, iné k nám začínajú prilietať z teplých krajín už na začiatku jari. Najčastejšie tu môžete vidieť brhlíky, ďatle, sýkorky a dokonca aj žlny. V kaštieli každoročne sídli pár sokolov myšiarov a pravidelne tu vyvádzajú mladé (kto vie, či zahniezdia aj tento rok). Okrem vtákov a hmyzu stretnete v parku najčastejšie veveričky, sem tam aj srnky a kuny. Večer poletujú nad hlavami návštevníkov parku netopiere.
AKÁ je budúcnosť parku? Kto vie. Môžeme len dúfať, že v mestskom rozpočte sa nájde dostatok financií na udržanie tohto jedinečného miesta, že ľudia, ktorí do parku prichádzajú, si budú náš park vážiť a dodržiavať isté pravidlá, ktoré ho pomôžu udržať aj pre ďalšie generácie. Potom nám náš park možno vydrží ďalšie stáročia.
