ÚZKY PÁS hranice bol pre verejnosť z oboch strán neprístupný skoro štyridsať rokov, čím sa vytvorilo človekom nerušené prostredie, v ktorom si našli domov mnohé vzácne druhy. Územie Dolnomoravskej nivy predstavuje jednu z mála zachovaných mokradí v rámci strednej Európy a preto je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Záhorie. Jej najcennejšie časti sú vyhlásené za maloplošné, zvlášť chránené územia na ochranu lúčnych, močiarnych a lesných spoločenstiev – komplexov lužných lesov s výskytom ojedinelých vodných a močiarnych druhov rastlín a živočíchov, najmä vodného vtáctva (NPR Horný les, NPR Dolný les, CHA Devínske jazero), alebo slatinnej vegetácie s významnými rastlinnými spoločenstvami a reliktnými a vzácnymi druhmi rastlín (NPR Abrod). Zaplavované lúky nivy dolnej Moravy predstavujú najväčší komplex kvetnatých vlhkých lúk na Slovensku. Lúky sú zdrojom potravy pre bociany biele.
Územie Dolnomoravskej nivy predstavuje jednu z mála zachovaných mokradí v rámci strednej Európy.
Na rakúskom brehu Moravy pri Marcheggu sa nachádza jedna z najväčších stredoeurópskych kolónií. Vo vodách tu žije celý rad mäkkýšov a žiab. Zo zástupcov plazov sa tu vyskytujú najmä užovky – užovka obojková, užovka fŕkaná, užovka hladká a vzácna užovka stromová – náš najväčší had, dlhý až 1,5 m. Unikátnosť územia v rámci Európy dokazuje jeho zaradenie medzi medzinárodne významné mokrade – niva Moravy je ramsarskou lokalitou. Niva Moravy spolu s východne priľahlými územiami predstavuje významné vtáčie územie Záhorské Pomoravie, v ktorom je viacero samostatných území európskeho významu, napr. Rozporec, Šmolzie, Bencov vrch, Bogdalický vrch, Morava, Ciglát, Kačenky (obe tieto kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).
Okolie rieky Moravy sa dá spoznávať dvomi spôsobmi, oba si vyžiadajú trochu námahy, ktorá sa vám vyplatí.
Bicyklom
Jednou možnosťou je sadnúť na bicykel a vydať sa na „cestu Železnej opony“. Cesta Železnej opony (IronCurtainGreenway) je diaľková cykloturistická trasa, ktorá vedie od Barentsovho mora na severe Európy až po Čierne more na juhu. Je dlhá približne 9500 km. Na Slovensko vstupuje cez hraničný priechod Hohenau – Moravský Sv. Ján a prebieha v menšej či väčšej vzdialenosti od hranice popri obciach Malé Leváre a Gajary cez Suchohrad, Záhorskú Ves Vysokú pri Morave, Devínsku Novú Ves a Devín do Bratislavy. Odtiaľ pokračuje do rakúskeho mestečka Kittsee. Trasa meria na Slovensku vyše 87 km. Trasa prakticky bez prevýšenia vedie pestrou krajinou, cez lesy, lúky, polia a cez dediny s bohatou históriu. Množstvo bunkrov a zariadení na ťažbu plynu z nej vytvárajú zaujímavú trasu. Pozdĺž celej trasy sú umiestnené informačné panely náučného cyklochodníka. V minulosti ich bolo 16, dnes sú viaceré poničené záplavami alebo vandalmi. Na našom území vedie trasa prevažne asfaltkami a sem tam aj štrkovými nespevnenými cestami.
Loďou
Druhý spôsob spoznávania krás tohto územia sa ponúka z lode.
O splave Moravy sa zvykne hovoriť, že je nenáročný a vhodný aj pre ľudí bez väčších vodáckych skúseností. Morava, tak ako každá rieka, ktorú splavujete, je však nenáročná len vtedy, ak si zvolíte trasu primeranú svojim silám a možnostiam, dobre si ju naplánujete a hlavne, ak nie je vysoký stav vody. Ak ste viazaný pri splave Moravy na slovenský breh, tak môže byť ťažké nájsť vhodné miesto na vynášku lodí. Autom sa cez Moravu môžete dostať len po moste pri Moravskom Svätom Jáne a kompou v Záhorskej Vsi.
Najdlhším úsekom je trasa Brodské – Devín, ale môžete si vybrať aj z kratších úsekov.
Ak sa rozhodnete vyraziť od Brodského, splav treba začať za kamennou prehrádzkou, ktorá je nesplavná. Po podplávaní starého a nového diaľničného mostu sa otvára typický ráz rieky. Orientácia je počas väčšiny splavu dosť limitovaná, nakoľko Morava tečie zväčša neobývaným územím. Dôležitým orientačným miestom je vtok rieky Dyje, ktorá priteká z pravej strany a vytvára trojhraničný bod Slovensko – Česko – Rakúsko. Až potiaľto Morava tvorila hranicu medzi Slovenskom a Českom, odtiaľto až po vtok do Dunaja tvorí hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom. Niekde na úrovni obci Sekule je hať, tu treba lode preniesť.
Moravský Svätý Ján – Gajary
Úsek sa začína na 67. kilometri od sútoku Moravy s Dunajom. Vhodné miesto je hneď pri moste cez Moravu, ktorý spája Moravský Svätý Ján a rakúske Hohenau. Naľavo od mosta je pomerne veľký výbežok, na ktorý treba spustiť lode z vysokého a pomerne strmého brehu. Úsek sa dá zvládnuť, pri priemernej rýchlosti toku, za necelé 4 hodiny usilovného pádlovania.
O pozemok pri Morave v Gajaroch sa stará TJ Sokol, ktorá tu v roku 2014 vybudovala malé prístavisko s pontónom a schodíkmi. Tiež sa tu nachádza prístrešok a ohnisko na opekanie. Partia nadšencov zas dáva dokopy vojenský bunker.
Gajary – Záhorská Ves
Úsek meria cca 12 km, čo je tak dve hodiny pádlovania. V Záhorskej Vsi je možné štartovať a pristávať na mieste, kde odchádza kompa. Vjazd na kompu je totiž dostatočne široký, ale treba byť opatrný.
Záhorská Ves – Vysoká pri Morave
Zo Záhorskej do Vysokej pri Morave je to necelých 11 km a necelé dve hodiny. Vo Vysokej je veľká panelovo-betónová plocha hneď pri rieke, kde je dostatok miesta na vylodenie.
Vysoká pri Morave – Devín
Vo finálnom úseku od Devínskej Novej Vsi sa Morava rozširuje a spomaľuje. Takže si trošku zamakáte. Splav Moravy sa nemusí skončiť pod Devínom. Môžete pokračovať po Dunaji, napríklad až k lodeniaciam do Karlovej Vsi.
Až po sútok s Dunajom je Morava veľmi bezpečná. POZOR, jedno z najnebezpečnejších miest na tejto trase je práve sútok Moravy s Dunajom, preto si v dostatočnej vzdialenosti pred ním radšej z lodi vystúpte.
Na internete je množstvo firiem, ktoré vám lode, vybavenie a dokonca aj skúsených sprievodcov pomôžu zabezpečiť. Treba sa odvážiť a tento jedinečný zážitok si vyskúšať.
Ďalšie tipy na výlety po okolí nájdete tu.
